Veľké technológie majú spoločný vzorec. Zlacnia niečo, čo bolo dovtedy vzácne. Najprv informácie, potom energiu, potom prenos správ. Následky prídu postupne a často inde, než ich vynálezca čakal.

Kníhtlač: keď zlacnelo písané slovo

Pred kníhtlačou sa knihy odpisovali ručne. Boli drahé a mali ich najmä kláštory, panovníci a bohatí ľudia. Okolo polovice 15. storočia začal Johannes Gutenberg v Mohuči tlačiť pomocou pohyblivých kovových písmen. Text sa dal poskladať, vytlačiť v mnohých kópiách a písmená znova použiť.

Kníhtlač sa rýchlo rozšírila po Európe. Do niekoľkých desaťročí fungovali tlačiarne v mnohých veľkých mestách. Prvé tlačené knihy vyzerali podobne ako rukopisy, lebo tlačiari napodobňovali to, na čo boli čitatelia zvyknutí. Nová technika teda najprv kopíruje starú a svoju vlastnú podobu nájde až neskôr.

  • Knihy zlacneli a bolo ich viac, preto sa viac ľudí naučilo čítať.
  • Myšlienky sa šírili rýchlejšie, než ich dokázala moc kontrolovať. Luther v roku 1517 zverejnil svoje tézy a tlač pomohla ich rýchlemu šíreniu.
  • Vedci mohli porovnávať rovnaké texty a výsledky, čo pomohlo rozvoju vedy.
  • Ustaľovali sa spisovné jazyky, lebo tlačiari potrebovali jednotnú podobu textu.

Parný stroj a priemyselná revolúcia: keď zlacnela energia

V 18. storočí v Británii sa začala zmena, ktorú nazývame priemyselná revolúcia. Parný stroj existoval už predtým, ale James Watt ho v druhej polovici storočia výrazne zdokonalil. Stroje poháňané parou mohli pracovať tam, kde nebola rieka ani dosť ľudí, a nikdy sa neunavili.

Následky boli obrovské. Výroba sa presunula z dielní do tovární. Ľudia odchádzali z vidieka do miest za prácou. Čas začali určovať hodiny a zmeny, nie slnko a ročné obdobia. V 19. storočí železnica skrátila cesty z dní na hodiny. Zároveň vznikli nové problémy: preplnené mestá, ťažká práca detí, znečistenie. Z reakcie na ne sa postupne rodili pracovné zákony, odbory a verejné zdravotníctvo.

Elektrina a internet: svetlo a správy na diaľku

Koncom 19. storočia sa začala šíriť elektrina. Elektrické svetlo predĺžilo deň. Elektromotor sa dal postaviť do každej dielne aj domácnosti, nielen do veľkej továrne. Neskôr prišli chladničky, práčky a rádio. Mnohé z nich zmenili najmä život v domácnosti a ušetrili hodiny ťažkej práce.

Internet vyrástol z výskumných sietí v USA koncom 60. rokov 20. storočia. Pre bežných ľudí ho otvoril až web, ktorý na prelome 80. a 90. rokov navrhol Tim Berners-Lee vo výskumnom centre CERN. Internet zlacnel prenos správ takmer na nulu. Podobne ako kníhtlač zmenil, kto môže publikovať, a znova otvoril otázky o pravde a kontrole informácií.

Všimnite si, ako dlho trvá, kým technológia zmení každodenný život. Od prvých sietí po bežné používanie internetu v domácnostiach ubehli desaťročia. Podobne to bolo s elektrinou. Vynález je len začiatok. Skutočná zmena prichádza, až keď sa okolo neho postavia siete, pravidlá, zvyky a lacné zariadenia.

Z dejín sa dá vyčítať ešte jedna vec. Pri každom veľkom vynáleze sa objavili obavy aj nadšenie. Niektoré obavy sa naplnili, iné nie. Spoločnosť sa vždy prispôsobovala, no trvalo to roky až desaťročia a niektoré skupiny ľudí na zmenu doplatili viac ako iné.