Do rodinnej skupiny na WhatsAppe príde správa: „Od pondelka sa zakazuje platenie hotovosťou! Pošlite ďalej, nech to všetci vedia.“ Teta to preposlala, lebo sa bála. Bratranec ju poslal ďalej, lebo veril tete. Nikto neoveril, či je to pravda. Takto sa šíri väčšina nepravdivých správ.

Varovné znaky

  • Silné emócie: hnev, strach, pobúrenie. Správy, ktoré vás rozčúlia, sa šíria rýchlejšie a overujú menej.
  • Výzva „pošli ďalej“ alebo „toto vám v televízii nepovedia“.
  • Chýba autor, dátum alebo konkrétny zdroj. „Vedci zistili“ bez mena inštitúcie.
  • Veľké písmená, veľa výkričníkov, pravopisné chyby.
  • Neznáma webstránka, ktorej názov sa podobá na známe médium.
  • Fotka, ktorá nemusí pochádzať z udalosti, o ktorej sa píše.

Päť otázok pred zdieľaním

  1. Kto to napísal? Je podpísaný autor alebo známa redakcia? Ak nie, buďte opatrní.
  2. Odkiaľ to má? Odkazuje na konkrétny zákon, úrad, štúdiu, alebo len na „zdroje“?
  3. Kedy to vyšlo? Staré správy sa často vracajú v novom kontexte.
  4. Píše o tom aj niekto iný? Dôležitú správu by priniesli viaceré nezávislé médiá.
  5. Čo hovorí pôvodný zdroj? Ak sa správa týka zákona alebo nariadenia, pozrite sa na stránku príslušného ministerstva alebo úradu.

V príklade s hotovosťou by stačilo vyhľadať, či o zákaze píšu veľké slovenské médiá alebo Národná banka Slovenska. Ak nie, správa je s veľkou pravdepodobnosťou nepravdivá. Trvá to dve minúty.

Rovnako opatrní buďte pri podvodných správach, ktoré sa tvária ako oficiálne. SMS od „kuriéra“ s odkazom na doplatenie poštovného alebo e-mail od „banky“, ktorý žiada prihlásenie, majú rovnaké znaky: naliehavosť, strach a výzvu konať hneď. Banka ani úrad vás nebudú žiadať o heslo cez odkaz v správe.

Praktické nástroje

Pri fotke pomôže spätné vyhľadávanie obrázkov. V prehliadači Google alebo Bing môžete vložiť obrázok a zistiť, kde sa objavil skôr. Často zistíte, že fotka „z včerajšieho protestu“ je spred piatich rokov z inej krajiny.

Pri webstránke sa pozrite do časti „O nás“ alebo „Kontakt“. Seriózne médium uvádza vydavateľa, redakciu a kontakt. Ak nič také nenájdete, je to dôvod na opatrnosť. Overte si aj presnú adresu stránky. Podvodné weby niekedy napodobňujú známe médiá s drobnou zmenou v názve.

Na Slovensku pôsobia aj projekty, ktoré sa venujú overovaniu faktov a vyvracaniu hoaxov. Pri zdravotných témach sú spoľahlivejším zdrojom ministerstvo zdravotníctva, úrad verejného zdravotníctva alebo váš lekár, nie anonymný príspevok.