Spätná väzba je informácia o tom, ako niečo, čo ste urobili, pôsobí na druhých. Dostávame ju denne. Od šéfa, partnera, detí, aj od suseda, ktorému vadí, kde parkujeme. Niekedy pomôže, niekedy zabolí.

Dobrá správa je, že dávať aj prijímať spätnú väzbu sa dá naučiť. Netreba na to talent, stačí pár pravidiel. Mnohí z nás vyrastali v prostredí, kde sa chválilo málo a kritizovalo hlasno. Preto je dobré začať od základov.

Ako dať spätnú väzbu

Najčastejšia chyba je hodnotiť človeka namiesto správania. „Si nespoľahlivý" je súd o osobe. Človek sa bráni a rozhovor sa zmení na hádku. „Včera si prišiel na stretnutie o pol hodiny neskôr a nedal si vedieť" je opis toho, čo sa stalo. S tým sa dá pracovať.

Pomáha jednoduchá trojica. Čo sa stalo, aký to malo dopad a čo by ste chceli inak.

  1. Situácia a správanie. Opíšte konkrétne, čo sa stalo, bez hodnotenia. „Na porade v utorok si dvakrát skočil Zuzane do reči."
  2. Dopad. Povedzte, čo to spôsobilo. „Nedopovedala svoj návrh a my sme ho nakoniec neprebrali."
  3. Prosba. Navrhnite, čo by ste chceli nabudúce. „Skús ju nechať dohovoriť, potom povedz svoj názor."
  4. Priestor na reakciu. Spýtajte sa, ako to vidí druhá strana. Možno má informáciu, ktorú nepoznáte.
  • Dávajte ju čo najskôr. Po mesiaci si nikto nepamätá podrobnosti.
  • Kritiku dávajte osobne a medzi štyrmi očami, nie pred ostatnými.
  • Chváľte konkrétne. „Ďakujem" poteší, ale „Tá tabuľka mi ušetrila hodinu práce" povie, čo robiť znova.
  • Hovorte za seba. „Mne to prekážalo" je férovejšie než „všetkým to prekáža".
  • Vyberte jednu vec. Zoznam desiatich výčitiek nikto neprijme.

Ako prijať spätnú väzbu

Prijať kritiku je často ťažšie než ju dať. Prvá reakcia býva obrana. Vysvetľujeme, prečo to nebola naša vina, alebo vrátime výčitku späť. Je to prirodzené, ale málokedy to pomôže.

  1. Nadýchnite sa a nereagujte hneď. Prvá emócia prejde.
  2. Počúvajte do konca. Neprerušujte vysvetľovaním.
  3. Spýtajte sa na príklad, ak je kritika všeobecná. „Kedy konkrétne si to tak vnímal?"
  4. Poďakujte. Nie preto, že súhlasíte, ale preto, že dať spätnú väzbu stojí odvahu.
  5. Rozhodnite sa neskôr, čo s ňou urobíte. Nie každú kritiku musíte prijať celú.

Ak vás kritika zaskočí, je v poriadku povedať: „Ďakujem, potrebujem si to premyslieť. Vrátime sa k tomu zajtra?" Nie je to útek. Je to spôsob, ako zabrániť tomu, aby za vás odpovedala prvá emócia. A keď sa k rozhovoru naozaj vrátite, druhá strana vidí, že ste ju brali vážne.

Pomáha oddeliť dve otázky. Je na tom niečo pravdivé? A je spôsob, akým to bolo povedané, v poriadku? Aj nešikovne podaná kritika môže obsahovať niečo užitočné. A naopak, pekne zabalená kritika môže byť nespravodlivá.

Keď je to doma

Doma platia rovnaké pravidlá, len emócie sú silnejšie. Slová „vždy" a „nikdy" sú tu najčastejšia pasca. „Nikdy nevynesieš smeti" spustí obranu, lebo stačí jeden protipríklad. „Tento týždeň som smeti vynášala trikrát ja. Môžeš ich v piatok zobrať ty?" je konkrétne a dá sa na to odpovedať.