V správach často čítate vety ako „vedci zistili, že ľudia, ktorí pijú kávu, žijú dlhšie". Znie to presvedčivo. Ale čo to naozaj znamená? Aby ste vedeli takúto správu posúdiť, stačí pochopiť zopár základných pojmov zo štatistiky.
Čo znamená štatisticky významné
Predstavte si, že hodíte mincou desaťkrát a padne sedemkrát hlava. Je minca falošná? Asi nie. Pri desiatich hodoch sa také niečo stane pokojne aj náhodou. Keby však padla hlava 700 razy z 1 000 hodov, bolo by to podozrivé. Náhoda by to vysvetlila len veľmi ťažko.
Presne to rieši štatistická významnosť. Pýta sa: aký pravdepodobný by bol takýto výsledok, keby v skutočnosti žiadny rozdiel neexistoval? Ak je táto pravdepodobnosť veľmi malá, vedci povedia, že výsledok je štatisticky významný. Často sa používa hranica 5 percent.
Dôležité je, čo to nehovorí. Štatisticky významné neznamená veľké ani dôležité. Znamená len to, že rozdiel pravdepodobne nie je čistá náhoda. Liek môže štatisticky významne znížiť tlak, a pritom o tak málo, že to pre vás nemá praktický význam.
Korelácia nie je príčina
Toto je najčastejšia chyba v titulkoch. Korelácia znamená, že dve veci sa menia spolu. Keď rastie jedna, rastie aj druhá. Neznamená to však, že jedna spôsobuje druhú.
Klasický príklad: v lete sa predáva viac zmrzliny a zároveň sa viac ľudí utopí. Zmrzlina však topenie nespôsobuje. Obe veci majú spoločnú príčinu, teplé počasie. Ľudia vtedy viac jedia zmrzlinu aj viac chodia k vode.
Podobne je to s kávou. Ak ľudia, čo pijú kávu, žijú dlhšie, môže to byť kávou. Ale môže to byť aj tým, že kávu pijú častejšie ľudia, ktorí sú zdraví, pracujú a stretávajú sa s priateľmi. Takéto skryté vplyvy sa volajú zavádzajúce premenné.
- Spoločná príčina. Obe veci spôsobuje niečo tretie.
- Opačný smer. Možno nie A spôsobuje B, ale B spôsobuje A. Chorí ľudia môžu prestať piť kávu, a preto medzi nepijúcimi je viac chorých.
- Náhoda. Pri veľkom množstve porovnaní sa niektoré súvislosti objavia len náhodou.
Spoľahlivejšie odpovede o príčine dávajú pokusy, kde sa ľudia náhodne rozdelia do skupín. Tomu sa hovorí randomizovaná kontrolovaná štúdia. Náhodné rozdelenie zabezpečí, že skupiny sa líšia len v tom, čo skúmame.
Relatívne a absolútne riziko
Titulok „riziko sa zdvojnásobí" znie hrozivo. Ale záleží, z čoho. Ak je pôvodné riziko 1 z 10 000 a zdvojnásobí sa na 2 z 10 000, je to stále veľmi málo. Zdvojnásobenie je relatívne riziko. Rozdiel jedného človeka z desaťtisíc je absolútne riziko.
Obe čísla sú pravdivé. Médiá a reklamy však radšej uvádzajú to, ktoré znie silnejšie. Pre vaše rozhodnutie je spravidla užitočnejšie absolútne číslo.
Kontrolné otázky na každú správu
- Koľko ľudí sa skúmalo? Pár desiatok je málo, tisíce sú lepšie.
- Išlo o pokus, alebo len o pozorovanie súvislostí?
- O koľko presne sa niečo zmenilo, v absolútnych číslach?
- Skúmali sa ľudia, alebo zvieratá či bunky v laboratóriu?
- Potvrdili výsledok aj iné štúdie?
Pri reklamách na doplnky výživy či zázračné diéty buďte ešte opatrnejší. Často sa odvolávajú na „klinicky overené" účinky, ale neuvádzajú, kto a ako ich overoval. Ak výrobca neprezradí, koľko ľudí sa skúmalo a s čím sa porovnávalo, nemáte ako tvrdenie posúdiť.
Tieto otázky vás nespravia štatistikom. Ochránia vás však pred väčšinou zavádzajúcich titulkov.