Šikana nie je bežná hádka medzi deťmi. Ide o opakované a zámerné ubližovanie, pri ktorom má jedna strana prevahu a druhá sa nevie brániť. Môže byť fyzická, slovná, spoločenská, keď dieťa zámerne vylučujú z kolektívu, alebo prebiehať na internete. Deti o nej často mlčia, lebo sa hanbia, boja sa pomsty alebo nechcú rodičov trápiť.

Signály, ktoré si všímať

  • Nechce chodiť do školy, ráno ho bolí brucho alebo hlava.
  • Chodí domov s roztrhaným oblečením alebo bez vecí.
  • Má modriny, ktoré nevie vysvetliť.
  • Stráca kamarátov, nikto ho nepozýva, nechce ísť na výlet.
  • Zhoršuje sa v škole, zle spí, má nočné mory.
  • Je nervózne pri pohľade na telefón alebo náhle prestane používať internet.
  • Je podráždené, smutné alebo sa uzatvára.

Keď dieťa prehovorí

  1. Zostaňte pokojný. Ak sa rozzúrite, dieťa môže ľutovať, že vám to povedalo.
  2. Uverte mu a povedzte to nahlas. „Dobre, že si mi to povedal. Nie je to tvoja vina.“
  3. Pýtajte sa na fakty: kto, kedy, kde, čo presne sa stalo a kto to videl.
  4. Sľúbte, že spolu nájdete riešenie, a vysvetlite, čo urobíte. Nerobte nič za jeho chrbtom.
  5. Neodporúčajte mu, aby sa bilo. Môže to situáciu zhoršiť a dieťa môže skončiť ako vinník.

Ako postupovať so školou

  1. Zapisujte si každú udalosť s dátumom. Pri internetovej šikane robte snímky obrazovky.
  2. Požiadajte o stretnutie s triednym učiteľom. Prineste si poznámky.
  3. Pýtajte sa, aký postup škola zvolí a kedy sa ozve späť.
  4. Ak sa nič nezmení, obráťte sa na vedenie školy, školského psychológa alebo centrum poradenstva a prevencie.
  5. Nekontaktujte rodičov agresora sami. Rozhovor bez sprostredkovateľa sa často zvrhne.

Ako dieťa posilniť

  • Podporte priateľstvá mimo triedy, napríklad v krúžku alebo v športe.
  • Pomôžte mu nacvičiť krátke odpovede a odchod zo situácie.
  • Dbajte, aby malo aspoň jedno miesto, kde sa cíti úspešné.
  • Hovorte s ním pravidelne, nie len keď sa niečo stane.

Myslite aj na opačnú situáciu. Ak sa dozviete, že šikanuje vaše dieťa, berte to vážne a neprechádzajte to slovami „sú to len deti“. Zistite, čo sa stalo, porozprávajte sa s dieťaťom o tom, ako sa cítila obeť, a dohodnite sa so školou na náprave. Za ubližovaním často stojí vlastný problém dieťaťa, ktorý treba riešiť.