Ľudia medzi tridsiatkou a päťdesiatkou sú často vtlačení medzi dve generácie. Starajú sa o deti a zároveň začínajú pomáhať rodičom. Starostlivosť o starnúceho rodiča prichádza buď postupne, alebo náhle po páde či mozgovej príhode. Kto je pripravený, zvláda ju lepšie.

Signály, že rodič potrebuje viac pomoci

  • V chladničke sú pokazené potraviny alebo je prázdna.
  • Zabúda brať lieky alebo ich berie dvakrát.
  • Chudne, zanedbáva hygienu alebo nosí stále to isté oblečenie.
  • Na aute pribudli škrabance alebo má na tele modriny, o ktorých nehovorí.
  • Opakuje tie isté otázky, stráca sa na známych miestach.
  • Prestal chodiť von a stretávať sa s ľuďmi.

Pri zmenách pamäti alebo správania sa poraďte s praktickým lekárom rodiča. Niektoré príčiny zabúdania sa dajú liečiť a včasné vyšetrenie pomáha aj pri demencii.

Rozhovor, ktorý sa oplatí viesť skôr

O tom, ako si rodič predstavuje starobu, je lepšie hovoriť, kým je zdravý. V kríze už často nie je čas ani priestor.

  • Kde chce bývať, keď to sám nezvládne?
  • Koho by chcel mať pri sebe pri rozhodovaní o zdraví?
  • Kde sú dôležité doklady, zoznam liekov a kontakty na lekárov?
  • Čo je pre neho najdôležitejšie: samostatnosť, blízkosť rodiny, domov?

Praktické úpravy doma

  1. Odstráňte koberčeky a káble, o ktoré sa dá zakopnúť. Pády sú u seniorov častou príčinou úrazov.
  2. Doplňte svetlo na chodbu a do kúpeľne, ideálne nočné svetlo so senzorom.
  3. Namontujte madlá pri vani a toalete a protišmykovú podložku.
  4. Pripravte týždenný dávkovač liekov.
  5. Dôležité čísla napíšte veľkým písmom k telefónu.
  6. Zvážte tiesňové tlačidlo, ktoré senior nosí pri sebe.

Kde hľadať pomoc

Nemusíte všetko zvládnuť sami. Obec, v ktorej rodič žije, môže poskytovať opatrovateľskú službu, rozvoz obedov alebo denný stacionár. O tom, akú pomoc človek potrebuje, sa rozhoduje na základe posudku o odkázanosti. Informácie dostanete na obecnom alebo mestskom úrade. Domácu ošetrovateľskú starostlivosť môže predpísať lekár.

Pri rozhovoroch s rodičom rešpektujte jeho samostatnosť, kým je to možné. Ľudia v staršom veku sa často bránia pomoci, lebo sa boja, že stratia kontrolu nad vlastným životom. Pomáha ponúkať voľby namiesto príkazov. Nie „od zajtra nebudeš šoférovať“, ale „čo keby sme na dlhšie cesty chodili spolu?“. Pýtajte sa, čo by rodičovi uľahčilo život, a rozhodujte spolu.

Pri návštevách si všímajte aj náladu. Starší ľudia často skrývajú smútok a osamelosť, aby nezaťažovali deti. Pravidelný telefonát v rovnaký čas dáva rodičovi istotu a vám prehľad.