Žiadosť na úrade nechávame na poslednú chvíľu, telefonát lekárovi presúvame z týždňa na týždeň a garáž upratujeme v hlave už dva roky. Odkladanie pozná každý. Mnohí si ho vysvetľujú ako slabú vôľu. V skutočnosti ide skôr o spôsob, ako sa vyhnúť nepríjemnému pocitu.

Pred čím vlastne utekáme

Úloha, ktorú odkladáte, v sebe zvyčajne nesie niečo, čo nechcete cítiť. Keď to pomenujete, ľahšie nájdete riešenie.

  • Nuda. Úloha je monotónna a nič vám nedá.
  • Neistota. Neviete, kde začať alebo ako to má vyzerať.
  • Strach zo zlyhania. Bojíte sa, že výsledok nebude dosť dobrý.
  • Veľkosť. Úloha je taká veľká, že nevidíte koniec.
  • Nepríjemný človek. Treba niekomu zavolať alebo niečo vysvetliť.

Ako začať, keď sa nechce

  1. Zmenšite úlohu na prvý fyzický krok. Nie „vybaviť žiadosť“, ale „nájsť v šuplíku občiansky a vytlačiť formulár“.
  2. Dajte si dvojminútové pravidlo. Poviete si, že na tom budete robiť len dve minúty. Začať je najťažšie, potom to často ide.
  3. Nastavte si časovač na 25 minút a počas neho robte len túto jednu vec. Potom päť minút pauza.
  4. Odstráňte rušenie. Telefón dajte do inej miestnosti, nie len na tichý režim.
  5. Povedzte niekomu, čo a dokedy urobíte. Záväzok voči inému človeku funguje silnejšie ako voči sebe.

Perfekcionizmus ako skrytá brzda

Mnohí ľudia, ktorí odkladajú, majú v skutočnosti veľmi vysoké nároky. Nechcú začať, kým nemajú istotu, že to urobia dobre. Pomôže zmeniť cieľ. Prvá verzia nemá byť dobrá, má byť hotová. Opravovať sa dá čokoľvek, čo existuje. To, čo nie je napísané, opraviť nejde.

Pomáha aj byť k sebe vľúdnejší. Výčitky typu „zase som to nestihol“ zhoršujú náladu a zvyšujú chuť utiecť od úlohy znova. Keď si chybu prepáčite a poviete si, čo urobíte inak, rýchlejšie sa k úlohe vrátite.

Prostredie robí viac než vôľa

  • Pripravte si veci večer. Doklady na stole, cvičebné oblečenie pri posteli.
  • Pracujte vždy na rovnakom mieste a v rovnakom čase. Mozog si zvykne.
  • Odinštalujte z telefónu aplikáciu, na ktorej sa najčastejšie zaseknete, aspoň na týždeň.
  • Spojte nepríjemnú úlohu s niečím príjemným, napríklad žehlenie s obľúbeným podcastom.

Dôležité je aj to, kedy sa do náročných úloh púšťate. Každý má počas dňa obdobie, keď sa mu premýšľa najľahšie. Pre mnohých je to dopoludnie, pre iných neskoré popoludnie. Ťažké úlohy si dávajte do tohto času a rutinné, ako odpisovanie na správy či triedenie papierov, presuňte do chvíľ, keď už energia klesá.

A ešte jedna vec. Termín, ktorý si dáte sami, berte rovnako vážne ako termín od niekoho iného. Zapíšte si ho do kalendára ako stretnutie so sebou. Ak niečo presuniete, presuňte to na konkrétny deň a hodinu, nie na „niekedy“.